ENVIROMENTÁLNE TECHNOLÓGIE – nové stroje a zariadenia. RECYKLÁCIA – triedenie a úprava odpadov. OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE – energetická a materiálová efektívnosť.

Bez nich by to nešlo – portréty fekálnych vozidiel


Fekálne vozidlo, ľudovo hovnocuc alebo tiež fekál, je vozidlo, ktoré sa používa všade tam, kde neexistuje kanalizácia na odvoz splaškov zo žúmp a septikov, zväčša na dedinách alebo v extraviláne. Hovnocuc je tlaková nádrž vybavená sacím čerpadlom, ktoré vytvára v nádrži podtlak. Čerpaná zmes sa do nádrže nasáva rozdielom atmosférického tlaku a podtlaku v nádrži. Nevyhnutnou súčasťou je poistný ventil. Fekálna nádrž býva najčastejšie ako nadstavba nákladných vozidiel, ale taktiež môže byť samostatne ťahaná za traktorom alebo iným vozidlom. Hovnocucom sa označujú nielen vozidlá na čerpanie splaškov, ale aj na čerpanie zvlášť znečistených vôd, s čím sa zväčša stretávame v mestách.

V Múzeu dopravy na Šancovej 1/A v Bratislave je od 19. apríla otvorená výstava fotografií takýchto vozidiel v akcii spolu s ich posádkami. Fotografie vznikali najmä v rokoch 2004 až 2006 pod taktovkou Miroslava Pokorného staršieho i mladšieho, otca a syna. Viac k tejto téme už sami autori fotografií.


„Určite sa mnohí pýtate, ako a prečo sme sa vlastne rozhodli venovať tejto neštandardnej téme hovnocucov. Dôvod je prostý. Priviedla nás k tomu vtedajšia doba plná lesku a gýču. Boli sme znechutení a vlastne aj stále sme, že z každého kúta na nás vyskakuje samý gýč a vyumelkované veci. Úplne prvý kontakt s témou hovnocucov na vážnej fotografii nám však sprostredkoval náš dobrý kamarát. Písal sa rok 2004, keď nám poslal e-mail s linkom na stránku hovnocucy.predseda.com. Keďže sme humoristi od narodenia, už len myšlienka, že niekto fotí hovnocuce, bola pre nás veľmi zábavná a hlavne inšpiratívna. Prvú príležitosť som (Miroslav ml.) využil pri návrate zo skúšky domov, keď sa mi na Obchodnej ulici pred známym podnikom KGB objavil moderný hovnocuc v akcii. Ani chvíľu som neváhal a celú akciu zdokumentoval. Kontrasty pojmov ,Klimatizovaná reštaurácia, varíme do 23:00‘ a na zemi rozliate, viete čo... boli nesmierne fotogenické (Obr. 1 Hovnocuc na Obchodnej ulici, 14. júl 2004). Fotografie sme hneď poslali správcovi hovnocucy.predseda.com. Jeho reakcia – ,Nafotili jsme už hodně hovnocuců, ale udělat 40 fotografii na frekventované ulici, tak k tomu jsme se ještě nedospěli,‘nás natoľko motivovala, že sme si hneď zakúpili vlastnú doménu a vytvorili v jednoduchom html kóde vlastnú stránku www.hovnocucy.pokorny.sk. Oproti nášmu českému bratskému webu, v ktorom sa pozerali na hovnocuce najmä ako na technické zariadenie, my sme naše objektívy zamierili hlavne na ich posádky, bez ktorých by to naozaj nešlo.

Čoskoro sme si získali mnoho priaznivcov a do e-mailovej schránky nám začali ľudia posielať fotografie hovnocucov nielen zo Slovenska a z Českej republiky, ale aj z celého sveta, USA, zo Saudskej Arábie a, samozrejme, z európskych krajín. Pre priaznivcov sme vytvorili samostatnú kapitolu. Celosvetový ohlas nášho webu zašiel tak ďaleko, že jeden človek nás oslovil s ponukou odkúpenia hovnocucu do Kuvajtu. 

Naše „voňavé“ fotografie oslovili azda všetky vekové kategórie, deti nevynímajúc. Syn nášho známeho, toho času 9-ročný chlapec, nakreslil na hodine výtvarnej výchovy krásny portrét hovnocucu. Škoda, že sme nemali možnosť vidieť, ako sa pani učiteľka tvárila. 

Tento hovnocucový ošiaľ nepostihol len naše okolie, ale hlavne nás samých. Najproduktívnejšie obdobie honby za fekálnymi vozidlami bolo leto 2004, keď sme podnikali s otcom výjazdy autom výlučne za týmto účelom. Väčšinou sa nás posádky najskôr zľakli, ale po chvíľke každý podľahol a dokonca nám aj ochotne zapózoval pri svojom povoze (Obr. 2 V3S s posádkou v areáli DPMBA v Starom Meste, 29. júl 2004, Obr. 3 Tatra na poli v Podunajských Biskupiciach, 23. júl 2004, Obr. 4 Traktor v Rovinke, 17. august 2004). Pri jednom pánovi to zašlo až tak ďaleko, že obvolával kolegov, kde sa nachádzajú, aby sme ich odfotografovali tiež. Takto sme sa dostali až do areálu ČOV vo Vrakuni, kde sme videli nekončiaci sa kolobeh týchto zaujímavých povozov. V ten deň sa mi stala kuriózna príhoda. Pri honbe za najlepšími obrázkami som vyliezol na kopu splaškov... Z kraja pôsobila stuhnuto, ale ako som išiel ďalej a ďalej, zrazu som po kolená skončil v tom. Tak sa pre nás predčasne skončil ináč úspešný fotolovecký deň na hovnocuce (Obr. 5 Mercedes v areáli ČOV Vrakuňa, 28. júl 2004).

V rokoch 2005 až 2006 sme ešte zopár kúskov odfotografovali, ale už nie s takou intenzitou. Aj po rokoch sme sa presvedčili, že táto téma je pre nás osudová. Veď povedzte, poznáte niekoho, kto by na najsvätejšom mieste na zemi, ako je nádvorie pred Múrom nárekov v Jeruzaleme, zachytil hovnocuc v akcii? Bol to azda najlepší pozdrav z dovolenky, aký sme kedy mohli poslať rodine a známym (Obr. 6 Múr nárekov, Jeruzalem, 23. november 2011). Náš posledný úlovok je datovaný do roku 2012 v centre Toronta v Kanade, keď krásny hovnocuc pomáhal pri výstavbe mrakodrapov, ktoré tam rastú ako huby po daždi (Obr. 7 Financial District, Toronto, Kanada, 18. január 2012).

Ak vás táto téma zaujala, príďte sa pozrieť na zvyšných vyše 100 fotografií do STM – Múzea dopravy v Bratislave na Šancovej 1/A každý deň okrem pondelka. Výstava potrvá do 31. októbra 2018.



www.hovnocucy.pokorny.sk

Miroslav Pokorný st. a ml.