ENVIROMENTÁLNE TECHNOLÓGIE – nové stroje a zariadenia. RECYKLÁCIA – triedenie a úprava odpadov. OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE – energetická a materiálová efektívnosť.

VODOHOSPODÁRI V PRIEMYSLE 2018


Vodné hospodárstvo v našom priemysle: minulé desaťročia a budúcnosť

Vo Vyhniach sa v dňoch 12. – 14. novembra 2018 uskutočnila jubilejná 50. Konferencia vodohospodárov v priemysle. Jej hlavnými organizátormi boli MŽP SR, Slovenská inšpekcia životného prostredia, DHI, ASPEK, Ministerstvo zdravotníctva SR – Inšpektorát kúpeľov a žriediel a Katedra zdravotného a environmentálneho inžinierstva Stavebnej fakulty STU v Bratislave. Prinášame výber z bilančného prejavu predsedu prípravného výboru Júliusa Hétharšiho.

Som rád, že pri pohľade dozadu možno konštatovať, že priemyselné podniky – napriek mnohým turbulenciám, ktoré sprevádzali ich činnosť – dosiahli významné výsledky v prospech environmentu. Dostali sa nimi do povedomia pracovníkov odborných organizácií i širokej verejnosti.

Dedičstvo socialistickej industrializácie

Začiatky v šesťdesiatych rokoch minulého storočia boli ťažké. Zdroje znečistenia vznikali ako huby po daždi, priemyselná výroba bola prioritou a na riešenie ochrany životného prostredia neboli finančné prostriedky. Nebola účinná legislatíva, neboli známe technológie čistenia odpadových vôd, neboli stanovené limity vypúšťaného znečistenia a bol veľký nedostatok odborných pracovníkov. Priemysel na Slovensku bol a je najväčším používateľom vody a zároveň najväčším producentom odpadových vôd. Rozhodujúci podiel pripadal na odbery v odvetví chémie, celulózy a papierní, v odvetví energetiky, ťažkého a potravinárskeho priemyslu. V roku 1970 priemysel spotreboval 74 % z celkového množstva odoberanej vody, ktoré predstavovalo 1 443 mil. m3 za rok.

Po období charakterizovanom extenzívnym hospodárením vodou nastupovali do používania vody prvky racionalizácie a znižovanie špecifickej potreby vody. V nasledujúcich rokoch podiel na celkovej potrebe v priemysle mal relatívne i absolútne klesajúcu tendenciu. V roku 1985 odbery pre priemysel boli 52 %, v roku 2000 43 % a v roku 2016 už len 28 %.

Zodpovednosť priemyslu a kontroly

Priemysel na Slovensku je najväčším používateľom vôd a zároveň najväčším producentom znečisťovania povrchových a podzemných vôd. Produkcia znečistenia z priemyslu hodnotená BSK5 (biochemická spotreba kyslíka po 5 dňoch) sa za obdobie 1970 – 2016 pohybovala od 90 000 t/rok až do 140 000 t/rok. Zníženie znečistenia produkovaného priemyslom sa riešilo:

- výstavbou čistiarní odpadových vôd,

- zmenami v technológii výroby,

- stanovením prísnejších limitov vypúšťaného znečistenia,

- sprísnením a zlepšením činnosti na úseku kontroly zdrojov znečistenia,

- ekonomickými nástrojmi.

Tu možno vyzdvihnúť prácu inšpekcie životného prostredia, ktorá sa aktívnym prístupom sústredila na najväčšie priemyselné zdroje znečistenia. Pri hodnotení 50 rokov konferencií vodohospodárov možno vyzdvihnúť prácu inšpektorov, ako boli Ing. Lovíšek, Ing. Babiak, Ing. Poljak , Ing. Magic, Ing. Jacko, Ing. Žilinčík a ďalší, ktorí svojou odbornou a kontrolnou činnosťou pretláčali riešenia jednotlivých zdrojov znečistenia.

Riešenie ochrany vôd pred znečistením v priemyselných podnikoch si vyžiadalo aj personálne obsadenie odbornými pracovníkmi, ktorí by boli zdatní v problematike výroby, ale aj vodného hospodárstva. Na Slovensku boli zriadené školiace pracoviská v Bratislave, Košiciach, Žiline a v Banskej Bystrici. Prvých 120 absolventov ukončilo štúdium v novembri 1968 a diplomy im odovzdali na 1. konferencii vodohospodárov v priemysle v Banskej Bystrici. Celkovo toto štúdium ukončilo viac ako 1 200 vodohospodárov v priemysle. Ich vplyv na riešenie problémov vodného hospodárstva v podnikoch bol veľký. Vodohospodár v podniku stál na dvoch frontoch. Bojoval s vedením podniku pri pretláčaní opatrení na ochranu vôd a na druhej strane s kontrolnými orgánmi.

 

Znižovanie znečistenia

Aktívna činnosť vodohospodárov v priemysle priniesla výsledky. Vybudovali sa desiatky čistiarní odpadových vôd, zavádzalo sa viacnásobné využívanie vôd, recirkulácia vôd, menej znečisťujúce technológie vo výrobe. To sa prejavilo v zlepšovaní kvality povrchových vôd, v znižovaní potreby vody i v nákladoch na vodné hospodárstvo.

V roku 1970 sme mali z celkových 6 030 km hodnotenej dĺžky tokov v SR 2 389 km v I. triede (39 %), 1 833 km v II. triede (30,5 %) a zvyšných 1 808 km v III a IV. triede čistoty. V roku 2016 bola kvalita povrchových vôd vďaka tlaku ekonomických nástrojov, zvýšenou účinnosťou ČOV, zmenami v technológii výroby i zrušením niektorých závodov hodnotená ako významne lepšia. Kvalita vôd je už zaevidovaná v I. a II. triede čistoty.

Pri návrhoch ČOV bolo treba poznať kvantitatívne a kvalitatívne parametre odpadových vôd, ktoré sa žiadali od investora; ten často nemal predstavu, čo sú to za údaje. Ďalším problémom bolo, že stavebné firmy nemali záujem stavať ČOV pre ich náročnosť na vodotesnosť, plynotesnosť, na zakladanie aj na koróziu materiálov. Riešenie tohto problému vláda direktívne nariadila stavebným firmám, ktoré ČOV budú stavať.

V priebehu 50 rokov boli vypracované stratégie vodohospodárskej politiky, ako boli štátny vodohospodársky plán, smerný vodohospodársky plán, koncepcia vodohospodárskej politiky SR do roku 2015 a stratégia environmentálnej politiky schválená v roku 1993.

Envirostratégia 2030 a opatrenia v podnikoch

Ministerstvo životného prostredia pripravilo novú stratégiu s víziou do roku 2030, ktorá navrhuje základné smerovanie v budúcnosti prijímaných politík. Hlavnou tézou Envirostratégie 2030 je dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok, čo bude viesť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva. Nová legislatíva, vykonávacie predpisy aj použitie verejných financií by mali byť v zásadnom súlade s cieľmi a opatreniami Envirostratégie 2030. V rámci ochrany ovzdušia je potrebné znižovať emisie skleníkových plynov, presunúť ťarchu zdanenia smerom k environmentálnym daniam v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“.

Adaptačné opatrenia budú v priemyselných podnikoch reagovať na zmenu klímy. Zadržiavaním vody, lepším plánovaním v podniku a zodpovednejším hospodárením s vodou prispejeme k obmedzeniu sucha a nedostatku vody. Súčasťou systému je ochrana pred povodňami a odstraňovanie environmentálnych záťaží. Ďalej treba zvyšovať mieru recyklácie odpadov vrátane jeho prípravy na opätovné použitie. V priemyselných podnikoch vykonávať environmentálne vzdelávanie pracovníkov, zabezpečovať odborných pracovníkov pre potreby environmentu, tvoriť podklady na formulovanie opatrení a politík.

Verím, že s využitím intelektuálneho potenciálu a overených prostriedkov budeme pomáhať koncepčnému, systémovému a cieľavedomému zlepšovaniu životného prostredia. Je potrebné predchádzať vzniku zla, ktoré environment a kvalitu nášho života v ňom ohrozuje, poškodzuje a ničí.


Ing. Július Hétharši, CSc.

Fotogaléria k článku