ENVIROMENTÁLNE TECHNOLÓGIE – nové stroje a zariadenia. RECYKLÁCIA – triedenie a úprava odpadov. OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE – energetická a materiálová efektívnosť.

Ekodukty – stavby v prospech prírody aj človeka, TRANSGREEN


Zelené mosty, ktoré môžeme vidieť aj nad slovenskými cestami, majú jediný účel: chrániť a pomáhať obnovovať kvalitu živej prírody. K trom už postaveným na Slovensku čoskoro pribudnú ďalšie.

Prvé tri slovenské ekodukty sa nachádzajú na úsekoch D1 Mengusovce – Jánovce a Važec – Mengusovce a na D2 pri obci Moravský Svätý Ján. Ich účelom je umožniť voľne žijúcim zvieratám bezpečne prekonať prekážku na ich migračnej trase. Tou prekážkou je diaľnica, vo všeobecnosti však akákoľvek dopravná líniová stavba. Zelené mosty znižujú riziko zrážky zvierat s dopravnými prostriedkami a zväčšujú akčný rádius rôznych druhov zveri, čo pomáha vylepšovať stavy a kvalitu populácií. Budovanie biokoridorov s využitím ekoduktov je európsky trend.

Projekt Transgreen pre Karpaty

Slovenská republika je v súčasnosti zapojená do medzinárodného regionálneho projektu Transgreen, ktorý sa snaží v čo najširšom meradle a podľa možnosti už v štádiu plánovania dopravných stavieb presadzovať aj hľadisko ochrany migrujúcej zveri. Tým sú, samozrejme, primárne dotknuté lesnaté, t. j. prevažne horské oblasti. Uvedený projekt združuje väčšinu krajín situovaných pozdĺž karpatského oblúka: Česko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Ukrajinu.

Veľké líniové stavby, postupne budované naprieč krajinou, (nielen) v uvedených štátoch mnohokrát zasahujú do cenných prírodných území (čo často rezonuje aj vo verejnosti) a takisto pretínajú migračné trasy divožijúcich zvierat. „Horské oblasti sú z pohľadu vplyvu dopravy zraniteľnejšie ako iné typy krajiny. Diaľnice a vysokorýchlostné cesty predstavujú pre väčšinu živočíchov neprekonateľnú bariéru. Zvieratá ostávajú izolované v určitom priestore, čo im znemožňuje možnosť krížiť sa s jedincami iných populácií,“ vysvetlila riaditeľka pobočky Svetového fondu na ochranu prírody – WWF Slovensko Miroslava Plassmann. „Týka sa to najmä veľkých šeliem, ako je medveď, rys a vlk. Z dlhodobého hľadiska to môže mať fatálne dôsledky na prežívanie druhu ako takého. Na miestach križovania migračných trás s dopravnou infraštruktúrou vznikajú kolízne miesta, ktoré sú nebezpečné nielen pre zvieratá, ale aj pre vodičov,“ zdôraznila.

Stavitelia a dopravní odborníci hľadajú spoločnú reč s ochrancami prírody o potrebe opatrení znižujúcich negatívny vplyv cestných stavieb na prírodu. To bolo aj obsahom nedávnej konferencie v rámci projektu Transgreen, ktorá sa pod názvom Trvalo udržateľný rozvoj dopravy v Karpatoch konala v Bratislave. Minister životného prostredia SR László Sólymos na konferencii podporil myšlienku, aby sa pri navrhovaní ciest od začiatku dával väčší dôraz na ochranu prírody. „Táto krajina má vzácne biotopy, ktoré nemôžeme len tak preťať, rozseknúť bez toho, aby sme ich prepájali,“ povedal v príhovore.

Zelené mosty zachraňujú zver


Úhyn zveri na diaľniciach a rýchlostných cestách znižujú opatrenia eliminujúce jej kolízie s dopravnými prostriedkami, najmä oplotenie. V súčasnosti sú už na Slovensku oplotené takmer všetky úseky okrem tých, na ktorých prebieha investičná činnosť. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) podľa zverejnených údajov v roku 2017 opravila 7,4 km oplotenia a za prvých osem mesiacov roku 2018 postavila 2,4 km nového oplotenia a opravila 1,3 km oplotenia pozdĺž diaľnic.

Toto oplotenie je však pre zvieratá neprekonateľnou bariérou pri ich prirodzenej migrácii, takže jeho budovanie posilňuje potrebu riešiť uvedený problém. Jedným z riešení sú práve ekodukty. Podľa NDS sa aj vďaka prvým trom ekoduktom na D1 a D2 znížil úhyn zveri v roku 2017 oproti roku 2016 o 11,4 %.

Podľa štátnej tajomníčky rezortu dopravy Ladislavy Cengelovej by na Slovensku mali v dohľadnom čase vzniknúť ďalšie dva ekodukty. Na základe výsledkov štúdie o migračných trasách zveri z roku 2017 má nový zelený most pribudnúť aj na rýchlostnej ceste R2, a to pri Lovinobani. Investičný riaditeľ NDS Jiří Hájek je presvedčený, že s rozvojom diaľničnej siete sa nevyhnutne budú objavovať ďalšie koridory s novými ekoduktmi. Aktuálne v príprave je výstavba ekoduktu na zrealizovanom úseku diaľnice D3 Svrčinovec – Skalité, kde vyhlásenie verejného obstarávania na zhotoviteľa je plánované na začiatok roka 2019. Cena jedného ekoduktu ponad štvorpruhovú diaľnicu sa pohybuje okolo 5 miliónov eur.

Pre ochranárov však zelených mostov nikdy nebude dosť, čo nie je nič prekvapujúce. Podľa Jána Kadlečíka zo Štátnej ochrany prírody SR je ich na Slovensku len zlomok z potrebného množstva. „Ak by sme mali desaťnásobok ekoduktov, stále by to bolo málo, pretože sme terajšími naplánovanými diaľnicami preťali takzvané jadrové územia pre veľké šelmy, ktoré sa vyskytujú na Slovensku,“ povedal.

Poznatky a riešenia z medzinárodnej spolupráce

V rámci projektu Transgreen sú na Slovensku v súčasnosti vytýčené dve pilotné územia. Prvým je oblasť Kysuce – Malá Fatra – Strážovské vrchy na severozápade, druhým územie od Cerovej vrchoviny po ukrajinskú hranicu na juhovýchode Slovenska.

Doposiaľ sa v rámci projektu uskutočnil zber a analýza administratívnych a vedeckých poznatkov dovedna zo štyroch území, ktoré sa overili priamo v teréne. Výstupom je hĺbková analýza každého z území, čo je štúdia obsahujúca identifikáciu a opis konkrétnych ekologických koridorov, ktoré sa tam nachádzajú. Pomocou fotopascí tam výskumníci počas jedného roka mapovali pohyb živočíchov popri vybraných úsekoch ciest a ich úmrtnosť spôsobenú dopravnými prostriedkami.

Za Slovensko je hlavným zástupcom stavebnej zložky v projekte Národná diaľničná spoločnosť, ktorá v rámci neho komunikuje najmä so Svetovým fondom na ochranu prírody (WWF) a odborníkmi z rôznych inštitúcií z oblasti dopravy, priestorového plánovania a ochrany prírody zo SR a z ďalších štyroch partnerských krajín.

Jiří Hájek z NDS považuje túto medzinárodnú spoluprácu za veľmi prínosnú. „Poučné sú pre nás pozitívne aj negatívne skúsenosti – takzvané good and bad practice – a spoliehame sa, že najviac sa naučíme na reálnych situáciách. S využitím týchto skúseností chceme budovať na Slovensku dopravnú infraštruktúru, ktorá bude klásť osobitný dôraz na ekologické koridory a ekológiu ako takú,“ povedal. 

Spracované zo zdrojov NDS, WWF a MDV SR


Dopravno-ekologický projekt Transgreen v kocke

● Má prispieť k zníženiu negatívnych dôsledkov nových cestných komunikácií na migrujúce živočíchy a priniesť riešenia pre štyri európske pilotné lokality.

● Cieľom je navrhnúť riešenia a konkrétne „zelené“ opatrenia na minimalizovanie vplyvu dopravnej infraštruktúry na prírodu – s osobitným dôrazom na ekologické koridory.

● Pomáha nadviazať bližšie vzťahy medzi ochranármi a rezortom dopravy, ktorý je zodpovedný za budovanie a údržbu dopravnej infraštruktúry. Výsledkom bude aj Katalóg opatrení na zmiernenie dôsledkov vplyvu dopravnej infraštruktúry na ekologické koridory – na základe hĺbkovej analýzy.

● Doposiaľ sa v rámci projektu uskutočnil zber a analýza administratívnych a vedeckých poznatkov získaných v teréne. Výstupom je hĺbková analýza každého pilotného územia.

● V prípade napr. cezhraničného územia SK/CZ v oboch krajinách stále chýbajú kvantitatívne a kvalitatívne údaje o úmrtnosti zvierat na cestách a železniciach.

● Ďalším výsledkom je Štúdia súčasného stavu legislatívneho rámca, územného plánovania a ochrany biodiverzity v Karpatoch. Je východiskovým podkladom pre smernice rozvoja integrovanej dopravnej infraštruktúry a ich monitorovacieho systému.

● Významným výstupom budú aj Odporúčania pre rozvoj trvalo udržateľnej dopravy v Karpatoch; majú slúžiť pri tvorbe legislatívy a rozhodovacie činnosti v doprave.

NDS

Fotogaléria k článku