ENVIROMENTÁLNE TECHNOLÓGIE – nové stroje a zariadenia. RECYKLÁCIA – triedenie a úprava odpadov. OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE – energetická a materiálová efektívnosť.

Automobilový priemysel je na križovatke (kruhovom objazde)


Od ostatných dvoch kríz, ktoré sa týkali „cyklového“ priebehu ekonomického rozvoja (koncom minulého storočia ešte s fázovým posunom kontinent po kontinente, koncom minulého desaťročia už prebiehajúceho globálne), dnes je všeobecne očakávaná „práca v iných podmienkach“ prejavom začínajúcej (už prebiehajúcej) krízy jednotlivca. V automobilovom priemysle hrozí s menšími prejavmi (ale podobne) ako v iných odvetviach. V súvislosti s priebehom a východiskami pre ďalší rozvoj boli doteraz mnohé úspešné riešenia posilnením sektora strojárstva, dnes už aj elektrotechnického, energetického, hutníckeho, naftového odvetvia i priemyslu spracovania plastov, textilu, skla. 

Pozitíva i negatíva súčasnej situácie sú závislé od miery zlyhania človeka, od majiteľov, manažérov až po zamestnancov a služby. „Ohurovanie“ neznalých falošnými prioritami, málo pokory, umlčanie odborníkov „zahltením“ komunikačných prostriedkov polopravdami sú v priestore anonymity oveľa viac viditeľné (kto ich platí?) ako rozvážny prístup k ochrane planéty, kontinentov, firiem i jednotlivcov.

Čo treba vedieť a brať do úvahy!

Pred 35 rokmi bola publikovaná „výstraha“ na pozornosť pod názvom Civilizácia na rázcestí. Kvalifikované argumenty pracovníkov Československej (českej i slovenskej) akadémie vied vyplývajúce z analytických poznatkov a rozsiahleho štúdia priniesli mnohé údaje na získanie dôvery, ako prekonať úskalia delenia sveta i „nie spolupráce“. Vtedajšie členenie sveta (80. roky 20. storočia) na dobrých a zlých podľa svetových strán, štátnych hraníc, zoskupení nevychádzalo zo záujmov človeka mať vzdelanie a prácu, chlieb a hry, starať sa o budúcu i už nevládnu generáciu... Práve automobilový priemysel ako vychádzajúci fenomén globálnej deľby práce a spolupráce sa ukázal ako zjednotiteľ i z hľadiska ekonomiky, i z hľadiska práce a mobility. Investíciami do výskumu a vývoja tlačil pred chtivými túžbu po poznaní, inováciách a vzdelávaní.

Dnes je situácia podstatne iná. Sme na križovatke, kde vstupujeme z jednej (úspešnej) cesty do multismerového kruhového výstupu „podľa záujmov“ mnohých, ale rozhodnúť sa musíme – aj my jednotlivci – pre pokračovanie jedným smerom. Na väčšiu expanziu nemáme a) minerály, aj keď recycling materiálov je úspešným prínosom, b) dostatok zdrojov energie, aj keď externý zdroj – Slnko – je ešte stále málo využívaný a bude treba využívať ho viac. Technológie sú známe, cesty je treba doriešiť, lebo núdza o energiu bude veľká. Ľudia žijú tam, kde sú podmienky na život, a na planéte konečných rozmerov potrebujeme uspokojovať potreby stále pribúdajúceho obyvateľstva.

a)    Smery na kruhovom objazde (pre AP)

Nie je tajomstvom, že v súčasnom svete sa ponúkajú mnohé riešenia. To naše (udržateľnosť mobility) pre jeho globálny význam bude musieť byť systémové – lebo zasahuje do mnohých oblastí nášho bytia, ale aj ekonomické, ekologické, zodpovedné k planéte, ľuďom, energeticky a materiálovo udržateľné aspoň ďalších 100 rokov. Opis úskalí na každej „odbočke“ by si vyžadoval veľký priestor, rozsiahle práce expertov iste ponúkajú takým, ktorí rozhodujú niekoľko alternatív, ale nesmieme sa unáhliť, ani pod tlakom mocných manipulátorov v prospech záujmov skupinky... Tu by som uviedol aspoň odbočenia z dnešného stavu, nevyužívaného energetického mixu, ktorý by plynulo viedol k dlhodobo udržateľného pokroku.

•    Hneď prvá odbočka je „udržanie“ už rozbehnutých riešení v predaji inovovaním plnenia noriem – znížením hmotnosti, znížením spotreby, upravovaním výfukových plynov, počítačom optimalizovať „chcenie“ vodiča – aj neskúseného... 

Komentár k tejto možnosti: Už v 80. rokoch minulého storočia, keď na planéte bolo menej ako polovica dnešného parku automobilov a ťažba ropy nedosahovala ani tretinu dnešnej ťažby, bola nastúpená cesta „zníženia spotreby paliva“ sprísňovaním noriem „možného“. Úspešnosť ráznych riešení s vynikajúcimi výsledkami umožnila zvyšovať počet výrobkov a ich možností využívania i ukázala „demagógom“ cestu k dekarbonizácii, ktorá viditeľne vylučuje rozhodujúci pohon pre vozidlá, ľudí a tovaru po pevnine. Nulová produkcia uhlíka spaľovacím motorom prinesie (v čase realizácie len elektrocesty dnešnými možnosťami) obrovské investície do výroby a využívania a úsporu CO2 iba 50 % podľa portfólia zdrojov, ktorá nebude stačiť, a tak bude treba budovať ďalšiu infraštruktúru pre cieľové zapojenie vodíka do energetického cyklu aj pre individuálne dopravné prostriedky.

•    Druhá možnosť je „počkať“, ale pred verejnosťou viacej tlačiť na iného – napr. Infraštruktúru. Jej zaostávanie si ani netreba vymýšľať, veď tá je zväčša na 20 až 50 rokov a cyklus obnovy automobilov z hľadiska technického je už podstatne kratší...

•    Ďalšou možnosťou je odbočiť v smere „investovania do budúcnosti“. Je to riskantný smer. Podmienkou úspechu je mať spojencov v horizontálnej závislosti – od infraštruktúry cez pripravené ľudské zdroje, školy a chuť mladých na vzdelávanie, verejnosť s ochotou podporovať, ale na to sú potrebné prostriedky a spoločné ciele. Nepripravení naletia na nezrelé nápady prvého riešenia a na známejších „nastražených mínach“ prehrávajú a neodvratne strácajú v sektore tempo. 

Komentár k tejto odbočke: Táto možnosť je veľmi účelne prípravovaná „preskočením“ etapy „auto ako spotrebič elektrickej energie“. Ohrozenie verejných záujmov je obrovské, na život potrebujeme rozsiahle množstvo spotrebičov pre jednotlivca, spotrebičov pre rodiny v domácnostiach i veľkú spotrebu pre priemysel, stavebníctvo a ďalšie sektory. Pri relatívne rýchlo pribúdajúcom obyvateľstve na planéte je egoistický prístup možno priemyselných štátov „nemyslieť na rozvoj národov“, ktoré budú potrebovať to, čo štáty blahobytu už majú. 

•    Na kruhovom objazde sa dá dostať až k odbočeniu do protismeru. V pohybe automobilov je to obyčajne riešenie pre „zablúdených“, aj keď stále vieme chodiť pešo, vieme vyrábať a využívať bicykle, individuálne vlastnené automobily možno nahradiť verejnosti dostupnou dopravou hlavne v megacentrách. Spoločné využívanie jedného automobilu viacerými používateľmi je menej pravdepodobné – hygienické podmienky by sa dali ťažko udržiavať, neistota z podpory nášho chcenia „teraz“ je predpokladateľná... Straty doplnenia individuálnosti aj ďalších stránok technických a spoločenských by mohli viesť k prechodu – od podpory vodiča k náhrade vodiča, od podpory vodiča výberom vhodným technickým riešením – výber automobilu na pohyb vo väčšom teritóriu mesta a prímestia, rodinná cesta na dovolenku, športové podujatie a i. bude častejší univerzálny technicky dostupný autopilotom riadený a brzdený automobil.

Čo z toho vyplýva ?!

b) Kontinentálna nerovnosť sa bude zväčšovať

Dnes vnímaná rovnakosť súťaživých skupín štátov (Európa okolo 500 mil. obyvateľov, USA okolo 500 mil. obyvateľov) i štátov – Čína a India po 1,5 mld., Afrika tiež temer toľko – z hľadiska priemyselnej výroby, osobitne automobilového priemyslu neplatí. Ani budovanou kapacitou, ani výrobou a využívaním kapacít. 

Ani obyvatelia štátov na našom kontinente, ani na iných kontinentoch nevyužívajú individuálnu dopravu rovnako. Ekonomické súvislosti a infraštruktúra rozptýlia snahy v uspokojovaní obyvateľov verejnou dopravou alebo individuálnou snahou splniť svoje poslanie samostatným riešením. V rámčeku sú napr. rozdiely v Európe – výber krajín.

Rámček: 

700 – 800     LUX (740), FIN (732), CYP (726), MAL (725), ITA (707),

600 – 699    PL (672), A (665), EST (620), E (611), DE (610), GR (605),

500 – 599    FR (590), SLO (587), B (585), CZ (570), UK (544), NL (543),

                SW (542), IRL (525), BG (516), DK (508), LIT (501),

400 – 499    P (479), SK (455), CRO (416),

300 – 399    H (394), LAT (387), ROM (329)

Počet automobilov na 1 000 obyvateľov (stav 2016) [Zdroj: ACEA]


Schopnosť vymeniť „staré za nové“ alebo stať sa ďalším majiteľom vozidla závisí práve od ekonomických podmienok – auto, poistenie, parkoviská, garáž, služby i palivo prinášajú aj ďalším nielen výrobcom a predajcom možnosti udržať sa pri tom.


 

AP – SVET

1990

1999

2015

2022*

VÝR. KAPACITA [mil. CMV/rok]





57

77

126

141






VÝROBA [mil. CMV/rok]





46

57

91

105






% využitia

81

74

72

74


Obr. 1.: Rozvoj výrobnej kapacity AP a skutočná výroba 1990 – 2022 [Zdroj: Statista, 2019]

   

 

KONTINENT

2015

2022*

ÁZIA

68,1

77

22,2

23,5

SV EUR.

5,9

7

S. AMERIKA

19,9

22,8

J. AMERIKA

5,8

6,4

Str. východ

3,7

4,4




Celkovo [mil. CMV/rok]

125,6

141,1


Obr. 2.: Rozvoj výrobnej kapacity AP v roku 2015, prognóza do 2022 [Zdroj: Statista, 2019]


Záver

Kruhový objazd je len použitá fikcia na zamyslenie pri výbere budúcej cesty. Pretvorenie automobilového priemyslu bude podľa zákazníkov práca hlavne v budúcom desaťročí. Dajú sa očakávať radikálne zmeny v troch oblastiach:

1)    Reťazec činností od predvýrobných etáp – nové metódy vývoja cez výrobné činnosti aj v základných technológiách u dodávateľov, až po prevádzku, údržbu a infraštruktúru.

2)    Systémy prepojenia automobilu, vodiča automobilu, resp. autopilota s prostredím. 

3)    Zložitá cesta pre podporu „energetického mixu“ v oblasti pohonu a služieb. Ropa aj slnko sú pre planétu významné zdroje, technické riešenia úsporného systému (nie strašenia) existujú.


Siete nemajú nahradiť komunikáciu človeka s človekom, počítače nemajú nahradiť myslenie človeka ani zápchy nie sú novinkou, ktorá by mala brániť pohybu človeka. 

Umné využívanie pokrokových metód nám iste umožní nájsť kolektívne vhodné odbočenie „z nesprávne predpokladanej priamky“ v našom vývoji i cestovaní. 


Bratislava 15. 2. 2019                   doc. Ing. Ján Lešinský, CSc.

člen redakčnej rady magazínu STROJE-TECHNOLÓGIE-EKOLÓGIA