RIADENIE RIZÍK A PRÍLEŽITOSTÍ v priemyselnom podniku PRED KORONAVÍRUSOM, POČAS NEHO a PO ŇOM

Považská cementáreň, a .s., Ladce (PCLA) oslávila minulý rok 130 rokov existencie. Prešla významnými technologickými míľnikmi, dvoma svetovými vojnami, znárodnením, dodávkami cementu pre najväčšie infraštruktúrne stavby, prelomovou modernizáciou v r. 1969 a výrazne dynamickým rozvojom od privatizácie v r. 1995, s mnohými oceneniami a bez akejkoľvek štátnej pomoci.
Špičkovou kvalitou a tvorivým prístupom sa stala popredným producentom cementu v strednej Európe a cementárskymi inováciami známa po celom svete.
V priebehu posledných týždňov sa však situácia dramaticky zmenila. Nosíme rúška, používame dezinfekčné gély, meriame teplotu, máme sociálny odstup, sme v karanténe. Počúvame pokyny, zákazy, príkazy a slobodný život sa zrazu zmenil do určených hraníc. Zaviedli sme pojem otvárať sa, ale návrat do normálu má len víziu a pokles disciplíny alebo import nákazy nás môže vrátiť späť do viacerých vĺn, vírus tu môže zostať dlhodobo, môže mutovať, atď.
„Prostredníctvom disciplíny prichádza sloboda.“
Aristoteles
Nachádzame sa v priamom prenose katastrofického filmu. Smrtiaca epidémia s Dustinom Hoffmannom.
Náš konkurent nie je King-Kong, Godzila, Votrelec alebo približujúci sa asteroid, ale vysokoproduktívny vírus o veľkosti 80 – 120 nm, ktorého môžeme vidieť pod elektrónovým mikroskopom.
„Najrýchlejšie sa rodí strach.“
Leonardo da Vinci
Média masírujú verejnosť a podávajú depresívum, jedna televízia vysiela politickú diskusiu ku koronavírusu a druhá v rovnakom čase Vinnetou - Posledný výstrel.
Od finančnej krízy v r. 2009 sme prešli ku zdravotnej kríze v r. 2020.
Graf č. 1 Predaj cementu PCLA v dobe finančnej krízy ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 10)
Mohli sme sa na také niečo pripraviť ?
Miera zadlženia 2016 2017 2018 2019
HDP mil. € 81 226 84 851 90 320 96 890
Maastricht dlh mil. € 42 053 43 229 43 968 45 719
Dlh na jedného obyvateľa tis. € 7 750 7 953 8 089 8 396
Tab. č. 1 Ako je na tom Slovensko (zdroj: Cena štátu)
Z uvedeného vyplýva, že zadlženie Slovenska stúpa a tým aj riziko. Zadlženie Slováka je najvyššie v porovnaní s okolitými krajinami a celkovo viac ako 36 mld. € (2019), čo je viac ako tretina HDP, počas nastávajúcej recesie sa tento podiel ešte môže zvýšiť.
Počet pracovníkov v štátnej správe stúpol na 430 000, s rizikom neefektívnej byrokracie a iracionálnych kontrol s nemalými investíciami do informatizácie v poslednom období.
KATASTROFICKÉ RIZIKÁ
delenie typické
hydrologické povodeň
klimatologické sucho
geofyzikálne zemetrasenie
biologické epidémia
vyvolané človekom priemyselná havária, terorizmus, migrácia, kyberzločin, vojenské konflikty
Ich kombinácia môže riziko zosilniť a k tomu nám zostávajú riziká, ktoré dlhodobo neriešime osobne, či v spoločnosti (viď tab. č. 7).
Celý tento komplex môžeme poňať do riadenia rizík a vyhodnotiť zraniteľnosť.
zraniteľnosťˇ= riziko / pravdepodobnosť . množstvo
Obr. č. 1 Typický cyklus krízového manažmentu ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 10)
Každý Slovák, organizácia alebo štát si môže podľa zraniteľnosti zostaviť vlastný plán riadenia rizika a byť krízovým manažérom. To je jeden z dôvodov prečo sa kríza niektorej časti Slovákov a organizácii vyhýba.
„Múdrosť života spočíva v odstraňovaní nepodstatností.“ Lin Yutang
Priemyselný podnik, ako PCLA, má zavedený systém riadenia rizík a príležitostí. Ak však ide všetko štandardne „máme sa dobre“, nie je vôľa počúvať, že môže byť horšie, pripravme sa do „štrimpfle“, či investovať do zníženia rizík. Nemám čas je obvyklé klišé, dominuje operatíva nad stratégiou, riziká sú prehliadané a viac tolerované.
„Základnou ľudskou slabosťou je, že človek nepredvída búrku, keď je pekné počasie.“ Niccolo Machiavelli
Počas krízy si začíname spomínať na príležitosti, ktoré zostali v šuplíku, ale aj snívať o osvietených riešeniach, ktoré by pred krízou nemali šancu, tento čas nazývam aj mentálnou očistou.
Čo s tým? ZMENA MYSLENIA!
„Nemôžeme vyriešiť problémy rovnakým myslením, aké sme mali, keď sme ich vytvorili.“ Albert Einstein
Tab. č. 2 Prístup organizácie k zmene ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 11)
Proaktívny Reaktívny
Priemerný Statický
Zdroj: Štúdia Harvey and Brown
Proaktívny – dynamický
Reaktívny – hasiaci
Priemerný – väčšina organizácii
Statický – smeruje k bankrotu, zániku, nechce žiadnu zmenu
Podľa skúseností autora vo väčšine organizácii prevažuje zmes týchto prístupov, ďalej to naznačí inovačná krivka (viď graf č. 2). ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 11)
„Tajomstvo zmeny nespočíva v boji s tým čo bolo, ale v budovaní toho čo bude.“ Sokrates
Riadenie rizika koronavírusu sa teda nevylučuje s príležitosťami.
OD RIADENIA RIZÍK K PRÍLEŽITOSTIAM
Graf č. 2 Typická inovačná krivka (zdroj – Rogers 1962, Tarde 1903) upravená autorom ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 11)
Podľa skúseností 16 % ľudí je málo, aby inovačná krivka mala strmší priebeh. Prvú fázu nazýva autor aj fázou odporu, tu sa rozhoduje či inovácia sa zrealizuje. Je to boj a veľa inovácií tu zlyháva.
Organizácia, ako PCLA, buduje dlhodobo inovačnú kultúru a inovačný manažment ako súčasť integrovanej politiky. Je to však nedostatočné, keďže slovenské hospodárstvo má slabú inovačnú schopnosť, podpora verejnosti inováciám je tiež slabá a super odpočet dane je síce malým, ale svetlým krokom vpred.
Toto je nemalé riziko Slovenska z hľadiska konkurencie schopnosti.
Zaujímavejším úkazom sú tzv. vynútené inovácie, to čo trvalo desaťročie a vynaložili sa nemalé investície s nízkou efektívnosťou, za pár týždňov, za nízke investície sa dá učiť deti on-line, zvýšiť podiel homeoffice, školenia on-line, zvýšenie e-shopu atd.
Kto to zariadil?: „KORONAVÍRUS“.
„Kríza akceleruje zmeny.“ Pavel Martauz
Obr. č. 2 Inovačný model PCLA overený časom ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 11)
To čo sa dnes nazýva start up, tak tento model PCLA ich za posledných 25 rokov uskutočnil značné množstvo, rádovo viac ako 200.
Patenty Úžitkový vzor |
Počet |
Priem. realizácia |
UPVSR |
15 20 |
65 % |
EPO |
2 |
Tab. č. 3 Patenty a úžitkové vzory PCLA (UPVSR – Úrad priem. vlastníctva, EPO – Európsky patentový úrad)
Tým vzniká rozsiahle know-how, ktoré umožňuje kontinuálne zlepšovanie a rýchlejšie reagovanie na rôzne scenáre, požiadavky zákazníkov alebo celej spoločnosti.
„Teraz nie je čas premýšľať nad tým, čo nemáte. Premýšľajte nad tým, ako môžete využiť to, čo máte.“ Ernest Hemingway
Budget inovácií je dlhodobo konzervatívny, napriek tomu generuje nové biznis ideí, aj prevratné. Inovácie, ktoré majú celospoločenský dosah, majú najvyššiu pridanú hodnotu, i keď inovačná spoločnosť z toho väčšinou nič nemá, častokrát skôr problémy (prezentované v ďalšej časti).
Štát by mal takéto spoločnosti morálne oceňovať a prezentovať, čo to pre Slovensko prináša (príklad SLOVAK GOLD, Inovačný čin roka atď.).
RISK MANAGEMENT KORONAVÍRUSU
identifikácia rizika – neznámy vírus, katastrofické biologické a hospodárske riziko
analýza rizika – zvýšenie počtu chorých a úmrtnosti, zníženie výroby a služieb, zastavenie cestovného ruchu, zvýšenie nezamestnanosti, biologická zbraň – 3. vírus počas 20 rokov, dlhodobý vývoj novej vakcíny
zníženie rizika – rúška, meranie teploty, rukavice, okuliare, ochranné obleky, štíty, prepážky, hygiena, sociálny odstup, karanténa, homeoffice, zníženie počtu ľudí na m2 v predajniach, okienkový predaj, e-shop, donášková služba, záložné tímy v organizáciách, štátna podpora,
riadenie rizika - krízový plán riadenia zdravotníctva a silových zložiek, hospodárska mobilizácia, boj s mýtami, hoaxmi a podvodmi
business kontinuita - krízový plán návratu k normálu
PREDSTAVME SI LAICKY KORONAVÍRUS
Koronavírus obsahuje jednovláknovú ribonukleovú kyselinu (RNA), naopak DNA je dvojvláknová a obsahuje deoxyribonukleovú kyselinu. SARS, MERS, HIV vírusy tiež obsahujú RNA, mediátorová RNA sa skúša ako vakcína.
Zdroj: Wikipédia, Biosyntéza vírusov (Kostrábová, Pastoreková, Betáková 2015)
Obr. č. 3 Zdroj: Anne Marie Helmenstine, PhD. ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 12)
RNA je nestabilná v alkalickom (zásaditom) prostredí, naopak je stabilná v kyslom prostredí pri pH 4 – 5. 2-OH´ skupiny v molekule RNA sú nestabilné, RNA môže pôsobiť ako katalyzátor chemických reakcií. H.S. Bernhardt a W.P. Tate prišli s hypotézou pochybností, že RNA vznikla pred 4, 3 – 3,8 mld. rokov v oceáne, v blízkosti alkalických hydrotermálnych prúdov. Naopak, vzniká v prostredí kyslých hydrotermálnych prúdov, keď atmosféra mala vysoký obsah CO2, produkujúci oceán o pH 3,5 – 6. Následná transformácia na DNA bola poháňaná nárastom pH oceánu, DNA má preto väčšiu stabilitu v alkalickom prostredí, ale nie v kyslom.
Ako silikátový chemický inžinier viem, že v alkalickej chémii cementu kyslé prostredie inhibuje reakciu tuhnutia, tvrdnutia, preto sa používa malá dávka sadrovca na reguláciu tuhnutia. Môžeme to tiež vidieť na znížení trvanlivosti betónu v splaškových vodách, kde kyslé prostredie vytvárajú baktérie, možno preto má koronavírus šancu prežiť v kanalizačných vodách.
V ľudskom organizme sú šetrené acidicko-bázické vplyvy.
Tabuľka č. 4 Pozorované acidicko-bazické príklady (zdroj: Kellum 2000) ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 12)
pCO2 = (40 + SBE) ± 5
Analýza krvi na pH, 02, CO2 môže preukázať symptómy ako je dýchavičnosť, malátnosť, zmätenosť, nevoľnosť atď.
Obr. č. 4 pH tráviaceho traktu ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 12)
Ľudská krv má pH 7,35 – 7,45, takže veľmi mierne alkalická, pH tekutín tela sú však odlišné. Pri vydychovaní CO2 pľúca kontrolujú pH rovnováhu. CO2 je mierne kyslá zlúčenina, ktorá v ľudskom tele reaguje s vodou na kyselinu uhličitú CO2 + H2O = H2CO3. Viac CO2 okysľuje krv, priemyselne vyjadrené ľudské telo je kontinuálny karbonátor/dekarbonátor. Je to ako vyjsť z vínnej pivnice a/alebo vypiť viac sektu. CO2 je ťažší ako vzduch a preto pivnica musí byť vyvetraná, ako aj pľúca, ak je obmedzený prenos kyslíka, prichádza kašeľ... až pľúcna ventilácia. Ľudské hrdlo, priemyselne povedané pôsobí pri zakašľaní ako atomizér (rozprašovač), a jedno zakašľanie tvorí cca 3 000 kvapôčok o veľkosti 1 – 5 µm (čo je cca 30x menej ako hrúbka vlasu). Z toho sa dá usúdiť, že rúško je dôležitá prekážka vstupu koronavírusu (vírusu) do organizmu.
Pre laika z horeuvedeného vyplýva, že riadenie pH je potencionálne riadením rizika/znížením vplyvu koronavírusu stabilnejšieho v kyslom prostredí na ľudský organizmus, s ohľadom na dýchanie, stravu, vylučovanie a atmosférický CO2.
Koronavírus atakuje v tele príznaky % pacientov Zníženie a riadenie rizika
pľúca horúčka 93 sekcia na vstupe
srdce suchý kašeľ 70 infekčná izolácia
obličky dýchavičnosť 35 liečivá
cievy hnačka 6 pľúcna ventilácia
mozog čuch, chuť nové diagnostiky, CT merania
muži ženydeti
Tab. č. 5 Vplyv koronavírusu na ľudský organizmus ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 13)
„Myslieť inak, kreatívne a bez limitov.“ Pavel Martauz
Tab. č. 6 INÁ ANALÝZA RIZIKA COVID–19 HYPOTÉZY/PREDPOKLADY ( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 13)
Slabina koronavírusu:
mladí ľudia
rúška, masky, štíty, prepážky
teplo a sucho
sociálna vzdialenosť
Remdesivir
DNA
krvná skupina, krvná plazma
deaktivátor, inhibítor RNA
hygiena rúk
slnečné žiarenie
karanténa
vonkajšie prostredie, vidiek
CO2, O2
D-vitamín
pH 7
alkohol/mydlo, dezinfekcia
peroxid vodíka
ozón, para, var
zinkové zlúčeniny
strava
Sila koronavírusu:
starší ľudia
nos, ústa a oči hostiteľa
kontaminované povrchy
zhromažďovanie a mobilita ľudí
DNA
lietadlá
krvná skupina, krvná plazma
nízka hygiena rúk
karanténa
uzavreté prostredie, mestá
CO2, O2
pH 7
mutácie
trh živých zvierat
obezita
chronické ochorenia
strava
„Človek sa naplno prejaví, až keď si zmeria svoje sily s prekážkou.“ Saint Exupery
GENEROVANIE IDEÍ A PRÍLEŽITOSTÍ
1) robotické dezinfekčné komory aj s analýzou kvapky krvi
2) robot Miki ako detský spoločník v školách – správa rodičom a učiteľovi
(teplota, hygiena rúk a nosa atď)
3) nový design účinnejších a pohodlných rúšok/masiek, rýchlo sterilizovateľné a recyklovateľné
4) nový design ústnej hygieny
5) automatické meranie sociálnej vzdialenosti s IR kamerou v mobiloch, okuliaroch
6) vzdialený monitoring chorých, inteligentné náramky a hodinky
7) nový design rukavíc, štítov a ochranných oblekov
8) robotizovaný dohľad nosenia rúšok/teploty so správou
9) cukríky, žuvačky, pastilky chutné aj pre deti s antivírovým účinkom
10) jedálniček proti vírusom
11) nanofiltre/textílie
12) nanochémia, nanomedicína
13) nanobiosenzory pre detekciu vírusov
14) včely ako biosenzor infekčných chorôb
15) 3D tlač testovacích kitov
16) WC/bidet design s analýzou moču/stolice
17) automatické elektrostatické dezinfekčné rozprašovače v kostoloch, nemocniciach
18) antimikrobiálne materiály a povrchy
19) robotický dezinfekčný vysávač
20) nový typ ventilácie/filtrácie vzduchu
21) kontinuálne meranie kanalizačných vôd
22) módny design rúšok v oblečení počas chrípok a alergií
23) robotizovaná pomoc pre zdravotnícky personál
24) autonómne vozidlá, drony, aeromobily pre rozvoz liekov, potravín a ľudí (servis)
25) inteligentný dom dostupný pre všetkých, video spojenie cez TV so záchrankou, lekárom, lekárnikom, bankou, prácou, úradom a obchodom, platba účtov
26) antimikrobiálny make up atď.
Antikaranténa – hore uvedené technológie, väčšina už existuje, umožnia maximalizovať chod hospodárstva, zdravotníctva, individuálnu karanténu, zrieďovací efekt, znížia chorobnosť a zvýšia bezpečnosť ľudí.
Nanotechnológie zohrajú kľúčovú úlohu. Štát by mal do týchto technológii s vysokou pridanou hodnotou investovať, prípadne získať crowdfundingom firmy a občanov SR a vytvoriť a. s., napr. COROTECH.
Uvidíme, s čím príde veda o vzťahu klimatických zmien a šírení infekčných chorôb. Obyvateľstvo sa koncentruje v mestách, zvieratá na farmách, zmenšuje sa priestor pre divú zver. Včely nám dlhodobo vysielajú signál, že v životnom prostredí niečo nesedí. Už Aristoteles sa v práci „Historia Animalium“ zmienil, že včely sú dnešným biochemickým senzorom.
Je to už tretí patogénny vírus za posledných 20 rokov a preto sa nemožno čudovať, že ľudia si intuitívne myslia, že COVID-19 je vírus vytvorený človekom. Potom je otázka, kto vytvoril španielsku chrípku alebo čo vieme o vzniku SARS a MERS?
Tab. č. 7 INÁ ANALÝZA RIZÍK A PRÍLEŽITOSTÍ HOSPODÁRSTVA SR
(čakáme stále iba na seba, pozn. autora)
Štátna správa - tu to začína, zmenšiť politický vplyv, profesionalita, efektívnosť
Plytvanie s potravinami - prebytky, po záruke, skladovanie,
Úcta k pôde - nevieme dopestovať dostatok potravín, importujeme nekvalitné mäso (údajne dovoz potravín cca 1,5 mld. €/rok), staviame sklady na poľnohospodárskej pôde, nedostatok potravín = vyššia cena
Úcta k vode - 30 % domácnosti nemá kanalizáciu, 400 obcí nemá vodovod, spotreba vody, riečne toky sú smetiskom s prenosom do potravinového reťazca, zádrž vody, zalesňovanie, environmentálne záťaže
Zdravé obyvateľstvo - vyššia produktivita práce, vyššia kvalita a dĺžka života
Zdravé a vzdelané deti - revolúcia stravovania v školách, vzdelávanie, znížiť chorobnosť a nezamestnanosť pri budúcich demografických zmenách
Automobilový priemysel - závislosť bude kývať s HDP a zamestnanosťou, inovovať do výnimočnosti, učiť sa v Detroite
Kritická infraštruktúra - mosty, priehrady, výroba kľúčových liečiv, strategických produktov, IT, obranný priemysel
Nedostatok pracovnej sily - SR má dostatok pracovnej sily, má prijímať zo zahraničia vysokokvalifikovanú pracovnú silu, nie nekvalifikovanú (mimo agrosektora)
Doprava - diverzifikácia dopravy, cestná, železničná, letecká, vodná a cyklistická
Energie - diverzifikácia energií, vysoká cena el. energie, úplná závislosť na plyne a rope z dovozu je kritická
Veda, výskum a vývoj Inovácie - využiť ľudský kapitál, infraštruktúru, podnikať s priemyslom, medzinárodná spolupráca, doktoranti, predaj know-how
Kultúra a šport, Cestový ruch - bohatstvo a zdravie národa, inovovať služby, prilákať viac domácich turistov
Zadarmo - týmto sme už prešli za socializmu, náklady sú vyššie pre nekvalitu, kupovanie si voličov za peniaze daňových poplatníkov korumpuje spoločnosť
„Zníženie plytvania, závislosti diverzifikáciou hospodárstva a budovaním značky SR sa výrazne zníži dopad akejkoľvek krízy.“ Pavel Martauz
TRVALOUDRŽATEĽNÝ ROZVOJ A KORONAKRÍZA
Akékoľvek investície do trvaloudržateľného rozvoja znižujú dopad koronakrízy.
Obr. č. 5 Cementárska rotačná pec
Obr. č. 6 On-line riadenie kvality
Obr. č. 7 Slinkové silo
( pozri JPG - prelistovanie magazínu, str. 13)
Model PCLA pre trvaloudržateľný rozvoj „Nehovoríme o tom, ale robíme to od r. 1983.“
TAP – tuhé alternatívne palivo, dnes najpopulárnejší alternatívny zdroj energie pre cementárov na celom svete, zavedený v PCLA v r. 2004. Pre názornosť, Slovensko nevie konkurovať EU trhu a ukladá energiu dlhodobo na skládku odpadov, viď graf č. 2.
H-CEMENT – hybridný cement otestovaný svetovou vedeckou špičkou, ktorý je inšpirovaný aj rímskym antickým betónom a nazývame ho aj Opus caementicium futurum, čaká na svoje záverečné fázy inovačnej krivky. Vie uložiť energiu, je ohňovzdorný a nie prekvapujúce, má antimikrobiálne účinky, výrazne redukuje emisie CO2.
TRITECH – veľmi úspešná inovácia PCLA na zahraničnom trhu, niekoľko 100 tisíc m3 revolučného recyklovaného betónu.
Boli zverejnené 4 fázy uvoľňovania opatrení voči koronavírusu na Slovensku. Podľa autora sa dajú fázy zovšeobecniť nielen pre biologickú krízu. Posledné fázy môžu trvať aj niekoľko rokov, ale môžu trvať oveľa kratšie, ak prejdeme zmenami myslenia, viď tab. č. 2.
„Nikto iný, okrem nás samých, nás nezachráni, nikto iný nemôže a ani nesmie.“ Buddha
Tab. č. 8 Zovšeobecnenie fáz biologickej krízy podľa autora
Fáza 0 máme sa dobre, nižšia disciplína, tolerovanie rizík, plytvanie
Fáza 1 adaptácia, pozorovanie, revízia, business plánov,,hľadanie vinníka, ticho, útlm, strach
Fáza 2 patentia, colligit rosa, vysoká disciplína, zvykanie si, krízové riadenie, záložné tímy v organizáciách, zníženie plytvania, mentálna očista, opatrnosť
Fáza 3 štíhly manažment, príležitosti, , rýchli a pripravení, business kontinuita, vynútené inovácie, uvoľňovanie
Fáza 4 zmena vlastníctva, prelomové inovácie, nové typy organizácií a práce, digitalizácia, umelá inteligencia, robotika, učiace sa stroje, antiglobalizmus, kybernetické vojny, radikálna zmena
„Riziko je nová istota.“ Randy Gage
Mohli sme sa na také niečo pripraviť?
Nemohli, ale mohli sme dopad krízy zmierniť.
Budeme čakať na seba do ďalšej krízy?
Myslieť inak, kreatívne a bez limitov.
Ing. Pavel M a r t a u z
riaditeľ kvality a stratégie
Považská cementáreň, a.s., Ladce