Široké spektrum odborných článkov a prezentácie spoločností, odborníkov pôsobiacich v oblasti stavebníctva, dopravy, strojárstva, ťažby surovín a environmentálnych technológií vo všetkých odvetviach priemyselnej výroby.

Čo znamená adaptácia na zmenu klímy pre priemysel


Zmena klímy je pre všetkých skutočnou realitou. Zmeny pozorované v oblasti klímy už majú rozsiahly dosah na ekosystémy, hospodárske sektory, ľudské zdravie a sociálne štandardy.                     Európska únia rovnako ako Slovenská republika sa usilujú o uhlíkovú neutralitu v súlade s Parížskou dohodou. Musia sa však tiež adaptovať na zmeny klímy, ktoré naštartovali emisie skleníkových plynov vypustené v minulosti a akcelerované sú vypúšťanými v súčasnosti. Medzinárodný politický vývoj vytvára tlak na krajiny a posilňuje politický impulz na podporu adaptácie na zmenu klímy na celom svete.

Pokiaľ ide o znižovanie a riadenie rizík súvisiacich so zmenou klímy, adaptácia založená na ekosystémovom prístupe je často príťažlivou voľbou. Zahŕňa rôzne spôsoby práce s ekosystémami, aby sa mestá, regióny, povodia riek, lesy atď. stali odolnejšími proti zmene klímy. Ekonomická a sociálna ochrana si však bude vyžadovať čoraz viac sústreďovať pozornosť na verejných a súkromných vlastníkov aktív a poskytovateľov služieb, v tomto rámci teda aj na priemysel. Priemyselnému sektoru sa venuje aj Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – aktualizácia 2018.

Aby podnikateľské subjekty a ich firemné aktíva a operácie boli odolné proti nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, postupne sa stáva nevyhnutnosťou rozvíjať a implementovať vhodné, včasné a účinné adaptačné opatrenia. Všeobecným celospoločenským záujmom je dosiahnuť, aby sa opatrenia a mechanizmy adaptácie na zmenu klímy dôsledne zohľadňovali už pri spracovaní významnejších investičných zámerov, rozhodne v prípade investícií s dlhšou životnosťou. Pri existujúcich prevádzkach sa reálne majú uplatňovať najmä v rámci rozširovania výrobných kapacít, zavádzania významnejších technologických zmien alebo pri obnove väčších technologických celkov.

V priemysle potenciálne environmentálne a prevádzkové riziká vyplývajú z charakteru jednotlivých prevádzok, zariadení a procesov, kde prejavy a dôsledky zmeny klímy môžu predstavovať potenciál pre ohrozenie plynulosti prevádzky, vznikom závažných priemyselných havárií alebo ohrozenie bezpečnosti a zdravia ľudí. Je preto v záujme podnikateľských subjektov podnikať kroky vedúce k identifikácii a predvídaniu rizík vyplývajúcich zo zmeny klímy, vrátane súvislostí, akými sú napr. meniace sa vládne politiky, zmeny v preferenciách výrobkov a služieb, volatilita cien a pod.

V širšom zmysle pre podnikateľský sektor možno určiť rôzne druhy rizík, ktoré sa dajú rozdeliť do vzájomne prepojených skupín, ktorými sú riziká v hodnotovom reťazci a riziká externých zainteresovaných strán, a k nim sa priraďuje riziko ohrozenia bezpečnosti a zdravia ľudí v dôsledku prejavu zmeny klímy. Uveďme viac detailov.

Riziká v hodnotovom reťazci delíme na fyzické, cenové a riziká produktov. Fyzické riziká sú napríklad škody na infraštruktúre a iných aktívach, ako sú továrne či prevádzky dodávateľského reťazca, môžeme sem priradiť aj niektoré environmentálne a prevádzkové riziká. V prípade cenových rizík sledujeme, ako sa cenová politika podnikateľského subjektu vyrovnáva s neistotou v oblasti výroby, energetiky, dopravy a poistenia (tu sa môže objaviť zvýšená volatilita cien surovín a iných komodít ako napríklad zvýšená cena vody v dôsledku sucha, možné sú zvýšené náklady na energie). O rizikách produktov môžeme hovoriť napríklad vtedy, keď zmena klímy vedie k zníženiu trhového podielu alebo úplnému  odchodu z príslušného trhového segmentu (niektoré produkty sa stanú nepopulárnymi alebo nepredajnými). Možná je pritom zmena celého kontextu, v ktorom sa podniká (a nielen určitého segmentu), ako príklad môže slúžiť to, že opatrenia prechodu na nízkouhlíkovú ekonomiku povedú k strate konkurencieschopnosti energetických technológií na báze uhlia s dosahom na výrobcov týchto technológií, ale aj banských zariadení a na výrobcov z iných súvisiacich odvetví.

Riziká externých zainteresovaných strán sa delia na riziká ratingu, riziká reputácie a riziká regulácie. Rizikom ratingu je napríklad možnosť vyšších nákladov na kapitál z dôvodu expozície súvisiacej so zmenou klímy, oceňovania uhlíka, narušenia dodávateľského reťazca alebo zastarávania produktu. Za riziko reputácie môžeme považovať pravdepodobnosť straty ziskovosti v dôsledku činností alebo pozícií podniku, ktoré verejnosť, citlivo vnímajúca zmenu klímy a jej nepriaznivé dôsledky, považuje za škodlivé. Môže byť dôsledkom konkrétnej firemnej činnosti, respektíve politiky, ale môže sa prejaviť aj vo forme verejného vnímania celého priemyselného odvetvia. K rizikám regulácie môžeme zaradiť legislatívne a regulačné opatrenia štátnych a ďalších verejnoprávnych orgánov vyvolané zmenou klímy (napr. pravidlá, ktoré zvyšujú náklady alebo bránia konkrétnym obchodným aktivitám). Politiky sa relatívne často menia, čo podnikateľským subjektom sťažuje dlhodobé investičné a prevádzkové rozhodnutia.

Adaptačné postupy a nástroje by mali byť spravidla navrhnuté tak, aby pomohli zvládnuť riziká, pomáhali prispôsobiť plánovanie na základe prognóz budúcich udalostí súvisiacich so zmenou klímy a pomohli uľahčiť akcieschopnosť pri nevyhnutnosti dosahovania alebo znovuobnovenia požadovaných funkcií firmy. Budovanie vedomostnej základne, spracovanie podrobných metodických postupov, dobrá dostupnosť údajov a nástrojov na prognostiku a modelovanie scenárov v oblasti zmeny klímy pre odbornú verejnosť a príslušné orgány štátnej správy môžu zásadným spôsobom určiť prijímanie súboru kvalifikovaných integrovaných opatrení zohľadňujúc adaptačné procesy na zmenu klímy pre jednotlivé činnosti. Využitie nástrojov hodnotenia a riadenia rizika pre identifikáciu rizík a nadväzne na súvisiace riadenie firemných postupov je vhodné riešiť takým spôsobom, ktorý minimalizuje vystavenie firmy rizikám a zabezpečuje aktíva a operácie firmy pred možnými škodami, napomáha určiť príslušné stratégie a investičné plány a uľahčuje rozhodovanie v podnikaní.

Vytvorenie internej firemnej stratégie pre oblasť zmeny klímy umožní podnikateľskému subjektu efektívne reagovať na nové predpisy a zmeny politiky. Odporúča sa aktívna spolupráca s externými zainteresovanými stranami, ako sú regulačné orgány a podnikateľskí partneri s cieľom perspektívy angažovania v procese prípravy budúcej regulácie. Vo všeobecnosti platí, že zmena klímy pre podnikateľskú sféru môže znamenať aj nové podnikateľské príležitosti. Inovatívne postupy a adaptačné opatrenia môžu predstavovať nové trhové možnosti a pracovné miesta najmä v odvetviach, ako je energetika, poľnohospodárske technológie, ochrana a udržateľné využívanie ekosystémov, stavebníctvo, vodohospodárstvo a poisťovníctvo.

Na druhej strane, každý podnikateľský subjekt vo svojom odbore podnikania, predovšetkým však v poľnohospodárstve, potravinárskom priemysle, lesnom a vodnom hospodárstve, v priemyselnej výrobe, je povinný s ohľadom na zmenu klímy a udržateľné využívanie prírodných zdrojov prispôsobiť svoje činnosti tak, aby dodržal správnu hospodársku prax v súlade s platnou legislatívou a osvedčenými postupmi (pri ochrane vodných zdrojov, pri obhospodarovaní pôdy, pestovaní vhodných plodín, skladovaní znečisťujúcich látok, vypúšťaní odpadových vôd, vo výrobných postupoch využívali efektívne technológie a pod.).

V prípade súkromného podnikateľského sektora je výber a prioritizácia adaptačných opatrení jeho priamou zodpovednosťou, štátne a verejné orgány mu majú priebežne poskytovať všetky dostupné, aktuálne a objektívne informácie v danej oblasti. S ohľadom na intenzitu, frekvenciu, rozsah a negatívne dôsledky extrémnych poveternostných udalostí v posledných rokoch sa adaptácia na zmenu klímy stáva priamou súčasťou analýz a rozhodovania aj pre sektor bankovníctva, najmä vo vzťahu k poskytovaniu úverov.

Uveďme ako príklad nevyhnutného začlenenia firemného prístupu k adaptácii na zmenu klímy do procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie (EIA) v prípade určitého investičného zámeru. V procese EIA je potenciál na dôsledné systémové zavádzanie adaptačných mechanizmov v etape predkladania zámeru navrhovanej činnosti, ale aj pri zmenách existujúcich činností, ktoré môžu významne ovplyvniť životné prostredie, a tie podliehajú povinnému hodnoteniu podľa osobitného predpisu. Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov ukladá navrhovateľovi pre takúto činnosť v správe o hodnotení vplyvov zohľadniť charakteristiku súčasného stavu životného prostredia vrátane geologických, seizmických, pôdnych a klimatických pomerov (napr. priemerný ročný úhrn a časový priebeh zrážok, teplotu priemernú ročnú a časový priebeh, veternosť, smer a silu prevládajúcich vetrov, hydrologické pomery, ovzdušie a stav jeho znečistenia) a pri hodnotení predpokladaných vplyvov zohľadniť ich významnosť na jednotlivé zložky životného prostredia vrátane vplyvov na klimatické pomery. Súčasne mu ukladá povinnosť predložiť návrh opatrení na elimináciu nepriaznivých vplyvov, minimalizáciu a kompenzáciu prostredníctvom územnoplánovacích, technických, technologických, organizačných a iných opatrení, vrátane vyhodnotenia ich realizovateľnosti. Závery posudzovania sú ďalej premietnuté do celého procesu projektovej prípravy, realizácie a schvaľovania činnosti na všetkých úrovniach rozhodovacieho procesu.

Uveďme ešte jeden veľmi zaujímavý príklad adaptácie na zmenu klímy, ktorý však nebol primárne plánovaný ako adaptačné opatrenie, ale ako riešenie bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok elektrickej energie na určitom území v prípade blackoutu, čiže rozpadu elektrizačnej sústavy, keď aj krátky výpadok môže viesť nielen k ekonomickým stratám, ale aj ohrozeniu zdravia a životov. Keďže však blackout môže byť vyvolaný aj v dôsledku prejavov zmeny klímy, je namieste označovať toto riešenie aj ako adaptačné opatrenie.

Koncom roka 2016 najväčší slovenský výrobca elektrickej energie Slovenské elektrárne s partnermi úspešne testovali štart z tmy – obnovu dodávok postupným nabiehaním jednotlivých zdrojov. Skúška potvrdila schopnosť znova nabehnúť bloky po rozsiahlom výpadku v sieti a po rozpade sústavy na východnom Slovensku, kde je sústava citlivejšia. Do skúšky bolo zapojených päť lokalít spoločnosti Slovenské elektrárne – riaditeľstvo s výrobným dispečingom, Hydroenergetický dispečing v Trenčíne, prečerpávacie vodné elektrárne Ružín a Dobšiná a Elektrárne Vojany. Celý proces koordinovala Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS), zapojili sa aj U. S. Steel Košice, Technická univerzita v Košiciach a Východoslovenská distribučná. Hoci išlo o simuláciu, podmienky skúšok boli reálne. Skúsenosti získané z procesu prípravy a priebehu štartu z tmy pomôžu pri rozhodovaní o ďalších krokoch k stabilnej prenosovej sústave a energetickej bezpečnosti Slovenska, ale aj k realizácii klimatických adaptačných opatrení v energetike a priemysle.

Adaptácia na zmenu klímy, ktorou sa spoločnosť prispôsobuje súčasným a očakávaným dôsledkom zmeny klímy, je rozumná investícia. Adaptačné  riešenia majú dlhodobý charakter a vyžadujú si zmenu spôsobu fungovania našich ekonomík a prehodnotenie našich investičných priorít. Nesmieme však zabudnúť, že osvojením zelených hodnôt a nových vzorcov správania, uvedomelým znižovaním neudržateľnej spotreby spoločnosti a zmenou životného štýlu sa môžeme všetci spolupodieľať na riešení problematiky zmeny klímy.


Ing. Jozef Škultéty, CSc.
riaditeľ odboru politiky zmeny klímy, Sekcia zmeny klímy a ochrany ovzdušia,

Ministerstvo životného prostredia SR, www.minzp.sk