ENVIROMENTÁLNE TECHNOLÓGIE – nové stroje a zariadenia. RECYKLÁCIA – triedenie a úprava odpadov. OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE – energetická a materiálová efektívnosť.

Fiat 126 polski


Počas Medzinárodného strojárskeho veľtrhu na výstavisku Agrokomplex v Nitre prebiehal i 3. ročník prezentácie výskumných a vývojových pracovísk vysokých škôl a univerzít technického zamerania – TECHFÓRUM. Účasť Materiálovotechnologickej fakulty STU so sídlom v Trnave bola zabezpečená vďaka realizácii projektu Vedomostná fakulta pre hospodársku prax. Bola to príležitosť na prezentáciu najmä vzdelávacích aktivít fakulty, ale aj príležitosť na využitie priestoru prezentácie projektov fakulty. Výrazným oživením prezentácie MTF bol hlavne exponát práce študenta 2. ročníka Petra Getlera. Predstavujeme vám jeho technické parametre a realizáciu.

Ako väčšina chlapcov, od malička ma zaujímali autá, hlavne tie športové. Postupom času, keď som dospel chcel som vlastniť jedno z nich, no peniaze ako študent som nemal. Poznal som dobre svoje zručnosti, tak som sa rozhodol, že si jedno sám vyrobím. Pozisťoval som si dostupnosť materiálov (auto, motor, súčiastky) a ich cenu a pustil som sa do toho.

V prvom rade som chcel, aby auto bolo fakt športové. Pri zošliapnutí plynového pedálu som chcel dosiahnuť veľký dym z pneumatík tak, ako to je vo videách so superšportmi. Zvolil som Fiat 126 polski a motor z motorky YAMAHA FZR1000 pre dobrú dostupnosť a hlavne dobrú cenu. Držiac sa tejto myšlienky som začal navrhovať konštrukciu a začal som porovnávať rôzne pomery, napr. pomer výkon/hmotnosť. Na základe získaných údajov som prispôsoboval výber materiálov. Motor z motorky má asi 6x vyšší výkon, takže bolo treba poriadne vystužiť karosériu, aby sa pri jazde nerozsypala, a, samozrejme, súčiastky auta bolo treba vymeniť.

Použil som rôzne bežne dostupné materiály a ich kombináciou sa mi podarilo vytvoriť silné auto, ktoré ma, pravdupovediac, prekvapilo akceleráciou a športovými vlasnosťami, čo bol výsledok asi 12-mesačnej práce popri škole.

Poďme k zostrojovaniu. K dispozícií som mal malú garáž, kde sa zmestilo auto a súčiastky len tak-tak. Čo sa náradia týka, ani to nebola žiadna sláva. Mal som iba karbofrézku, vŕtačku, zváračku, zdvihák a golasadu. Začal som asi takto: predok a zadok auta som položil na školské stoličky, aby sa mi pohodlnejšie rozoberalo. Po rozobratí som začal odstraňovať pôvodné konštrukčné prvky, podlahu, v podstate celý spodok auta. Keď už bolo všetko vypílené, začal som vymeriavať polohu motora, samozrejme, na najlepšie rozmiestnenie ťažiska v strede alebo pred zadnou nápravou. Všetko bolo natesno a keď už bola poloha motora známa, pustil som sa do navrhovania konštrukcie nového podvozka. Bola to hra o rozpoložení síl zo všetkých možných strán. Začal som ju zostrojovať a ako prvé som privaril rozperu pri prahoch za prednými sedadlami. Od nej a od polohy motora sa odvíjali všetky rozmery smerom dozadu (uloženie ramena, tlmiča, diferenciálu). Musím podotknúť, že v nie najlepších garážových podmienkach bolo treba dosiahnuť čo najlepšiu presnosť a to bolo veľmi ťažké. Celé auto, ktoré bolo položené na školských stoličkách, muselo byť vo vodorovnej polohe. Občas to bolo na nervy, ale podarilo sa!

Zostrojenie konštrukcie mi trvalo asi 7 týždňov. Najťažšie zo všetkého bolo vymerať vzájomnú polohu diferenciálu (hnaného reťazou), poloosí, sklonu ramien, motora a tlmenia.

Zaujímavosti: Celkovú os zadných kolies som posunul o 20 mm vzad, prednú vpred o 20 mm, pretože pri širšej náprave by sa pre blatníky nedali otvoriť dvere. Minul som okolo 100 kotúčov do karbofrézky, viac ako 500 elektród na zváranie. Musel som vyrezať strechu kvôli zváraniu bezpečnostnej klietky zhora. Do pôvodného konštrukčného zostrojenia prednej nápravy nepasovalo riadenie. Po jeho namontovaní som vyskúšal otočiť volantom a kolesá šli do opačného smeru. Samozrejme, že som to tak nenechal. Sedadlá sú od motora asi 5-10 cm (medzi nimi ochranná stena). Motor držia len dve pevné skrutky. Rozšírenie karosérie je z ručne ohýbaných plechov (nemám na to stroje). Svetlá sú vyrobené a ohýbané z plexiskla, boli zohrievané na 150 °C v rúre na pečenie. Pri lakovaní trikrát vybuchla hadica. Plech na prednú masku som vyklepával v pieskovisku a valcoval činkou. Umelý prietok vzduchu na chladenie motora je vytvorený troma ventilátormi.

Technické parametre:

 

Výkon                    106Kw (6x vyšší od pôvodného)

Váha                      600 kg

zrýchlenie               0-100  5s (odhad, nebolo otestované)

Max. rýchlosť          230km/h (podľa výpočtov, nebolo otestované)

Bočné rozšírenia     20cm+20cm= 40 cm


 

Týmto projektom som chcel motivovať hlavne dnešnú mládež, nech lepšie využíva svoj čas, a ukázať, že keď človek chce, dokáže, čo si len zmyslí.

Peter Getler

getlerpeter@gmail.com